Hejného šťastné deti
Aká je rola učiteľa pri tomto vyučovaní?
Čo robí, ak deťom nevysvetľuje teóriu a neukazuje postupy?
Predsa je dirigentom tohto orchestra. Vytvára pracovnú klímu, ale hlavne pomáha budovať vzťahy a prajnú diskusiu medzi žiakmi. Musí vedieť, že radosť z toho, že môj kamarát niečo objavil, je to najdôležitejšie a radosť z toho, že som niečo objavil sám, je druhé najdôležitejšie. Ak ste v takej triede a najslabšie dievčatko na niečo príde, ostatok triedy jej zatlieska.
Najväčšia radosť dirigenta je, keď jeho orchester znie harmonicky.
Ako sa to dá dosiahnuť?
Ak sa deti cítia na matematike bezpečne, zažívajú radosť z úspechov, neboja sa urobiť chybu, lebo na chybách sa učíme, neboja sa “zahryznúť” aj do ťažkej úlohy, lebo vedia, že v spolupráci s kamarátmi ju postupne zdolajú a hlavne, že to bude zábava.
Úsilie o hravosť, spontánnosť a ľúbivosť v školách je staré ako školstvo samo, bolo prítomné už v antike. Nebojte sa ísť touto cestou aj dnes. Hejného deti ju poznajú, zažívajú a oceňujú.
Keď sa ich doma opýtajú, čo robili v škole?
Hejného deti povedia: “Hrali sme sa na autobus, so zvieratkami, stavali z kociek alebo parketovali.” V spomínaných prostrediach opakovane zažívajú rôzne matematické procesy, na ich základe si budujú matematické schémy. A tak často už prváci vedia čítať záznam v tabuľke, zakresľovať plány stavieb, riešiť rovnice prostredníctvom zvierat deda Lesoňa a poznajú aj záporné čísla, či zlomky. Rodič, ale aj učiteľ, potom nevychádza z údivu nad tým, čo jeho deti dokážu.
Ako prichádza radosť z matematiky?
Skúsenosti hovoria jasne: tá najúčinnejšia motivácia prichádza z detského pocitu úspechu, z detskej úprimnej radosti, ako dobre sa mu podarilo vyriešiť primerane náročnú úlohu. Je to radosť z vlastných pokrokov, ale aj z uznania spolužiakov a učiteľa.
Ako konkrétne to vyzerá?
Vlastný poznatok vzniká napríklad takto: Keď má prvák poskladať zo zápaliek štvorec, vezme jednu, druhú, tretiu … Stále mu to nestačí, vezme preto štvrtú zápalku a poskladá štvorec. Potom sa rozhodne poskladať väčší štvorec. Vezme ďalšie zápalky a zloží väčší štvorec. Už začína tušiť, že ak bude chcieť poskladať ešte väčší štvorec, potrebuje na to vždy ďalšie štyri zápalky. Je na ceste k objavu vzorca na výpočet obvodu štvorca.
Ako pracujeme s chybou?
Dieťa, ktorému by sme zakázali padať, by sa nikdy nenaučilo chodiť. Analýza chyby vedie k hlbšej skúsenosti, vďaka ktorej si deti omnoho viac pamätajú dané poznatky. Chyby využívame ako nástroj na učenie. Podporujeme deti, aby si chyby našli sami, a učíme ich vysvetľovať, prečo chybu urobili. V šťastnom živote sa im táto schopnosť zíde.
Pocit z neúspechu eliminujeme tým, že deti dostávajú primerané výzvy.
Tým, že aj slabší žiaci vždy niektoré z úloh vyriešia, predchádzame pocitom úzkosti a hrôzy z ďalších hodín matematiky. Tým najlepším žiakom zároveň neustále predkladáme ďalšie výzvy, aby sa nenudili. Učiteľ ich nepreťažuje, ale ani nenudí úlohami. Zadáva také, aby nimi deti neustále motivoval. Preto takéto učenie obe strany baví.
Hejného deti nielen že sú šťastné, ale dokážu robiť šťastnými aj druhých. Napĺňajú odkaz otca pána Hejného: „Hľaď, aby Tvoja snaha vychovať dobrého matematika neprevýšila snahu vychovať dobrého človeka.“
